Krst dieťaťa do siedmeho roku veku. Minimálne požiadavky pre možnosť pokrstenia dieťaťa do siedmich rokov veku sú vybraté z cirkevného zákonníka "Kódex kánonického práva", platného v celej Cirkvi.
Krst dieťaťa do siedmeho roku veku. Minimálne požiadavky pre možnosť pokrstenia dieťaťa do siedmich rokov veku sú vybraté z cirkevného zákonníka "Kódex kánonického práva", platného v celej Cirkvi. Kán. 867 - § 1. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. § 2. Ak sa dieťa nachádza v nebezpečenstve smrti, má sa bezodkladne pokrstiť. Krstenec Kán. 868 - § 1. Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, sa vyžaduje: 1. aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili; 2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod. § 2. Dieťa katolíckych, ba aj nekatolíckych rodičov sa v nebezpečenstve smrti dovolene krstí aj proti vôli rodičov. Krstný rodič Kán. 872 - Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života a dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst a takisto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s ním súvisia. Kán. 873 - Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka. Kán. 874 - § 1.Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné: 1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu; 2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek, alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku; 3. aby bol katolík, pobirmovaný, a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať; 4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným; 5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca. § 2. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Deň slávenia Kán. 856 - Hoci sa krst môže udeliť v ktorýkoľvek deň, predsa sa odporúča, aby sa spravidla slávil v nedeľu alebo ak je to možné na Veľkonočnú vigíliu. Miesto slávenia § 2. Má byť pravidlom, aby dospelý bol pokrstený vo vlastnom farskom kostole, dieťa však vo vlastnom farskom kostole rodičov, ak sa z oprávneného dôvodu neodporúča niečo iné. V našej farnosti:
P. S.: Rodičia! Prijmite naše povzbudenie a vyberajte pre svoje deti mená, ktoré nie sú cudzie kresťanskému duchu a tradícii. (Kán. 855 - Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu.) Je nám ľúto, keď počujeme, ako rodičia podliehajú módnym trendom a dávajú svojim deťom mená, ktoré už o niekoľko málo rokov pre ne nebudú nič znamenať. Nepodceňujme úlohu, ktorú v našom živote má krstné meno.